Aurel Stodola je jeden z najvýznamnejších vedcov slovenskej histórie.
Okrem iného aj učiteľ Alberta Einsteina, Aurel Bohuslav Stodola sa narodil v Liptovskom Mikuláši 11. mája 1859. Po štúdiách v Budapešti, Zürichu Charlottneburgu a Paríži sa postupne stal autoritou v termodynamike a vedcom svetového významu.
Dočítať sa o ňom môžme v monografii Najväčší z veľkých – Aurel Bohuslav Stodola - autorom ktorej je vysokoškolský učiteľ a historik Milan Petráš, ktorý s prehľadom „vyťahuje“ zo života slovenského fyzika svetového významu, zakladateľa teórie parných a plynových turbín, rôzne detaily a súvislosti, ktoré dokresľujú jeho prínos aj dobu, v ktorej žil. Rozmer jeho vedeckej činnosti ale aj ľudskej osobnosti podčiarkuje aj podpredseda SAV PhDr. Dušan Gálik, CSc. „Stodola svojim pôsobením a vedeckým významom presahuje rámec doby, v ktorej žil a tvoril.“ Okrem iného pochopil a vnímal, že hybná sila vedeckého poznania a priemyselnej výroby v dvadsiatych a tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia vstupovala aj do života bežných ľudí, no jej progres záleží na tom, v akom spoločenskom nastavení sa používa. Môže pomáhať ale aj viesť k zbedačovaniu. Obracal kritiku techniky na kritiku spoločnosti v súvislosti s možnými negatívnymi dopadmi technického pokroku v medzivojnovom období.
Postoje, názory a myšlienky Aurela Stodolu približuje aj prof. Alena Kozáková, podpredseda SAV prof. Peter Samuely aj zástupca primátora Liptovského Mikuláša Rudolf Urbanovič. Univerzitný profesor Aurel Stodola sa okrem iného preslávil dielom o parných a plynových turbínach, ktoré vyšlo v nemeckom Berlíne v roku 1903 pod názvom Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov). Jeho neskoršie prepracované a premenované vydania, ktoré vyšli v početných prekladoch, sú základmi dodnes platnej teórie. Zaujímavosťou je, že tepelné čerpadlo z roku 1928, ktoré navrhol, dodnes vykuruje radnicu v Ženeve. Okrem parných turbín sa zaoberal aj zdravotnými pomôckami. S chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom v roku 1915 navrhol a skonštruoval pohyblivú umelú ruku. Na rovnakom princípe vyrobil aj protézy dolných končatín.
Stodolovu činnosť a jeho prínos ocenili mnohé svetové inštitúcie. Čestné tituly získal na univerzitách a školách v Zürichu, Hannoveri, Brne a Prahe. Získal aj vyznamenanie Spolku nemeckých inžinierov - Grashofovu medailu. Najcennejšia je ale zlatá medaila Jamesa Watta z roku 1940, ktorá je obdobou Nobelovej ceny v technických vedách. Pri jej udeľovaní charakterizovali Stodolove dielo nasledovne: „…vytvoril vedu o parnej a plynovej turbíne práve tak, ako o odstredivom kompresore, čo bol jedinečný čin v dejinách strojného inžinierstva…“
Albert Einstein, ktorý bol žiakom a kolegom Aurela Stodolu o ňom napísal: „Keď do rúk beriem pero, aby som napísal niekoľko slov o profesorovi Stodolovi, o majstrovi techniky, o jemnom, a pritom pevnom mužovi, cítim, že moje vyjadrovacie schopnosti sú príliš obmedzené, aby som sa k takému človeku zachoval tak, ako si to zasluhuje…“
Medzi základnými poznatkami z termodynamiky otvorených systémov je Guoy-Stodolov zákon, ktorý definuje ireverzibilné tepelné straty. Tento zákon je základom teórie výmenníkov tepla a tepelných čerpadiel.
V rokoch Veľkej vojny bol v celej Európe veľký nedostatok energetických surovín, no Švajčiarsko bolo bohaté na elektrickú energiu z vodných zdrojov. A tak hoci hlavné výsledky Aurela Stodolu boli tepelné stroje, ktoré vyrábajú elektrickú energiu, pracoval aj na obrátenom postupe. Textilná firma Jenny v Aarau si v roku 1917 nechala od firmy Kummler & Matter vyrobiť elektricky poháňanú kompresorovú stanicu, ktorá stláčaním vzduchu nasýteného vodnými parami, vyrábala teplo. Na tomto projekte bol profesor Stodola hlavným technickým kontrolórom a viedol kolaudáciu. Táto kompresorová stanica bola bezprostredným predchodcom prvých tepelných čerpadiel, ktoré využili skúsenosti z jej úspešnej prevádzky.
Znalosť Gouy-Stodolovho zákona umožnila Stodolovi v roku 1928 navrhnúť prvé dodnes funkčné tepelné čerpadlo, ktoré, ako spomíname vyššie, vykuruje radnicu v Ženeve.
Významný vedec a technik zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu, kde ho aj pochovali. Telesné pozostatky Aurela Stodolu a jeho manželky previezli a slávnostne pochovali v roku 1989 v Liptovskom Mikuláši, v ich rodnom meste. Aurel Stodola bol osobnosťou a autoritou nielen vedeckou, ale aj morálnou. SAV na jeho počesť udeľuje medailu Aurela Stodolu za najlepšie práce vo fyzike a strojárstve.
Pri príležitosti výročí narodenia Aurela Bohuslava Stodolu STU (Slovenská technická univerzita) v Bratislave poriada slávnostné spomienkové zhromaždenia v rámci pocty jednému z najvýznamnejších vedcov slovenskej histórie. V roku 2019 bolo 160. výročie narodenia tohto nášho významného rodáka.
Zdroj: SAV (Slovenská akadémia vied), www.aurelstodola.sk